Sú to už roky, čo sme snívali o tom, že usporiadame našu súťaž - u nás v Rohožníku, doma.
Chvíľku nám trvalo, kým sme sa odhodlali, chvíľku trvalo, kým sme zohnali súťažnú žinenku... A potom prišla korona.
Takmer dva roky sme si netrúfli. Opatrenia, zákazy...
Ale včera prišiel ten čas.
Báli sme sa, mali sme strach, boli sme z toho nervózni. Predsa je to niečo, čo sme ešte nikdy nedokázali a hoci sme boli už na desiatkach súťaží, človek si uvedomí koľko roboty to predstavuje, až keď sa do toho pustí sám.
Ale ja som nebola sama... A ani neviem ako to vyjadriť. Možno jedine tak, že máme v judoklube tých najlepších ľudí na svete.
Od detí, cez našich "veľkáčov" až po rodičov. Pomáhali všetci! Nosili žinenky, techniku, pripravovali priestory, bufet, piekli koláče, sušienky, pomáhali s nákupmi, upratovaním a milión iných drobností, bez ktorých by to jednoducho nešlo.
Neskutočne som všetkým vďačná!
A skúsim to ešte vymenovať, lebo všetci títo ľudia si zaslúžia moju vďaku a som na nich aj neskutočne hrdá.
V prvom rade ďakujem rodinám Csenkeyovcov a Stašovcov. Bez Vás by žiadna súťaž nebola. Sú to moji skvelí priatelia, neskutočne si ich vážim a spravili kusisko roboty počas súťaže a nielen počas súťaže. Ďakujem Vám moc, moc.
Ďakujem našim starším judistom, za pomoc pri organizovaní súťaže a hlavne za pomoc s časomierou. Boli ste skvelí, zodpovední a som na Vás veľmi hrdá.
Ďakujem všetkým rodičom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili. Prihlásilo sa Vás na pomoc tak veľa, že som sa bála, že nebudem mať pre Vás prácu, keď prídete. Ale nakoniec sa ukázalo, že nás bolo tak akurát na to, aby sme to zvládli a aby sme si to ešte aj užili.
Ďakujem rozhodcom, ktorí súhlasili, že prídu k nám rozhodovať. Zvlášť, keď niektorí cestovali až z Galanty. Veľmi si to vážim, bez Vás by súťaž nemohla byť.
Ďakujem trénerom Ivovi a Katke, že sa venovali deckám, keď som ja nestíhala.
Ďakujem judo klubu TJ Strojár Malacky za zapožičanie žinenky, vďaka ktorej sme mohli spraviť pre deti aj "oddychovú" plochu a cvičné tatami.
Ďakujem obci Rohožník na čele s pánom starostom Peťom Švaralom za dlhoročnú podporu, za poskytnutie priestorov kultúrneho domu, za dobrý nápad s kinom pre deti a celkovo za všetko.
Ďakujem MC Kvietok za poskytnutie priestorov, kde mohli mať rozhodcovia svoje zázemie.
Ďakujeme za požičanie áut na prepravu žineniek.
Ďakujeme za sponzorský dar vo forme mäsových výrobkov.
Ďakujeme za skvelé koláčiky od pani Dinušovej. Boli tak úžasné, že viacerí ľudia si pýtali kontakt (na požiadanie poskytneme - máme povolenie).
Ďakujem dámam Kozárovým za skvelé sušienky, ktoré piekli a balíčkovali po večeroch.
Ďakujem Romanovi Rečnému za zapožičanie zvukovej techniky.
Ďakujem Marošovi Hvolkovi za technickú podporu (hlavne s tlačiarňou).
Ďakujem všetkým dámam, ktoré boli v bufete, boli ste skvelý tím!
Ďakujem všetkým deťom, ktoré našli tú odvahu a postavili sa na žinenku za seba a za náš judoklub.
Celkovo nastúpilo na žinenku za náš klub 25 judistov a získali sme 3x zlatú, 9x striebornú a 9x bronzovú medailu.
Ale najviac si cením to zanietenie, s akým naši malí aj väčší judisti nastúpili na žinenku. Bolo vidieť, že sú doma, že sa chcú ukázať pred rodičmi, starými rodičmi, súrodencami, ďalšími príbuznými, či kamarátmi.
Človek by si myslel, že budú po súťaži na smrť unavení. Zápasili, pomáhali... A nie! Ešte večer behali po parkete a hrali "Lyžičky-vidličky-nože".
V neposlednom rade ďakujem všetkým trénerom a judistom, ktorí prišli z iných klubov. Nevedeli sme, či vôbec niekto bude chcieť prísť. Ale keď začali chodiť súpisky boli sme veľmi milo prekvapení.
Nakoniec sa zišlo na žinenke 142 judistov (vrátane tých našich). Na začiatku sme sa báli, že máme príliš malý kultúrny dom, ale nakoniec sa ukázalo, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a tlačiť sme sa nemuseli.
A na záver ešte ďakujem všetkým sponzorom, ktorých som doteraz nespomenula: Bratislavskému samosprávnemu kraju za peniaze, z ktorých sme kúpili súťažnú žinenku a Fondu pre budúcnosť športu Niké za finančnú podporu vďaka ktorej sme mohli kúpiť medaile a malý prenosný reproduktor. A podporu od obce Rohožník som už spomínala, ale myslím, že môžem ešte raz. Ďakujeme za finančnú podporu pre náš judoklub, aj za poskytnutie priestorov (či už tréningových alebo súťažných).
Veľká vďaka Vám všetkým!
Ďalších judo rytierov budeme hľadať o rok. Už teraz sa na Vás tešíme!
Autor: Zuzka Rečná
For years, we dreamed of organizing our own tournament—here in Rohožník, at home.
It took us a while to gather the courage, a while longer to secure a competition tatami… and then the pandemic hit.
For almost two years, we didn’t dare. Restrictions, bans…
But yesterday, the time finally came.
We were nervous, anxious, afraid. After all, this was something we had never done before, and even though we’d been to dozens of competitions, you only realize how much work it really is once you’re the one in charge.
But I wasn’t alone… and I don’t even know how to put it into words. Maybe simply like this: we have the best people in the world in our judo club.
From the kids, to our older judokas, to the parents—everyone helped! Carrying mats, setting up equipment, preparing the venue, running the buffet, baking cakes and cookies, helping with shopping, cleaning, and a million other details without which the competition simply couldn’t happen.
I’m endlessly grateful to everyone!
And I’ll try to list them, because all these people deserve my thanks, and I am incredibly proud of them.
First of all, thank you to the Csenkey and Staš families. Without you, there would have been no competition. You are my wonderful friends, I value you deeply, and you did an enormous amount of work—not just during the event but long before it. Thank you so, so much.
Thank you to our older judokas for helping with the organization, especially with timekeeping. You were excellent, responsible, and I am very proud of you.
Thank you to all the parents who helped in any way. So many of you volunteered that I was afraid I wouldn’t have work for you when you arrived. But in the end, there were just the right number of us to manage everything—and even to enjoy it.
Thank you to the referees who agreed to come and officiate, especially those who traveled as far as from Galanta. I truly appreciate it; without you, the competition could not take place.
Thank you to coaches Ivo and Katka for taking care of the kids when I couldn’t.
Thank you to Judo Club TJ Strojár Malacky for lending us a tatami, thanks to which we could create a “rest area” and a practice space for the children.
Thank you to the municipality of Rohožník, led by Mayor Peter Švaral, for long-term support, for providing the cultural hall, for the great idea with the children’s cinema, and for everything in general.
Thank you to MC Kvietok for providing a space where the referees could have their base.
Thank you for lending us cars to transport the mats.
Thank you for the sponsorship in the form of meat products.
Thank you to Mrs. Dinušová for the amazing cakes—they were so good that several people asked for her contact (which we can share—with permission).
Thank you to the Kozár ladies for the excellent cookies they baked and packaged in the evenings.
Thank you to Roman Rečný for lending us the sound equipment.
Thank you to Maroš Hvolko for technical support (especially with the printer).
Thank you to all the ladies who ran the buffet—you were a fantastic team!
Thank you to all the children who found the courage to step onto the tatami, for themselves and for our club.
In total, 25 judokas represented our club, bringing home 3 gold, 9 silver, and 9 bronze medals.
But what I value most is the passion our young and older judokas showed when stepping onto the tatami. You could see they were at home, eager to perform in front of their parents, grandparents, siblings, relatives, and friends.
You’d think they would be completely exhausted after the competition—fighting, helping… but no! In the evening, they were still running around the hall playing “Spoons-Forks-Knives.”
Last but not least, thank you to all the coaches and judokas from other clubs who came. We didn’t know if anyone would want to join us, but when the applications started coming in, we were very pleasantly surprised.
In the end, 142 judokas (including ours) stepped onto the tatami. At first, we were worried the cultural hall would be too small, but it turned out that good people always find space—and we didn’t have to squeeze at all.
And finally, thank you to all the sponsors I haven’t yet mentioned:
– The Bratislava Self-Governing Region, for the funding that allowed us to buy a competition tatami.
– Niké’s Fund for the Future of Sport, for the financial support that enabled us to purchase medals and a small portable speaker.
– And once again to the municipality of Rohožník—for financial support for our club, and for providing spaces for both training and competition.
A huge thank you to all of you!
We’ll be looking for new Judo Knights again next year. We already can’t wait to see you!
Author: Zuzka Recna
Článok bol uverejnený v obecných novinách Rohožníčan (Ročník VI. Číslo 2/2022)