Ako každý rok, aj tento september sme v našom judoklube privítali nových judistov. Alebo lepšie povedané deti, ktorí by chceli byť judistami. Alebo možno aj karatistami, ale zhodou okolností akurát trafili do judo telocvične.
Ako sa vlastne to judo líši od karate? Čo mám očakávať, keď idem na tréning? Bolo by vhodné judo aj pre moje dieťa? A čo dievčatá?
To sú najčastejšie otázky, ktoré dostávame od rodičov (hneď po otázke, koľko sa platí).
Judo je bojové umenie a olympijsky šport, hoci mottom judistov v posledných rokoch je, že judo je viac ako šport. Je to pravda? Čo vidí človek, ktorý prvý krát vstupuje do telocvične? Čo očakáva?
Sú to už roky, čo som prvý krát vstúpila do telocvične ja. Dostala som sa tam tak trochu náhodou. Moja mama tam priviedla môjho brata, zostala som ja. Čo som očakávala? Možno tak trochu šaolinských mníchov, záhady ďalekého sveta, striešky s drakmi, tajomné zbrane a ešte tajomnejšie techniky, akými sa pred nimi ubrániť. Či sa tieto očakávania splnili?
Nie tak úplne. Šaolinský mních zo mňa nie je, videla som už veľa kútov ďalekého sveta, ale práve tie so strieškami s drakmi ešte nie, zbrane v športovom jude nepoužívame a hoci sú niektoré judo techniky pre mňa stále nepochopiteľné, už nie sú až také tajomné. Či som teda niekedy bola sklamaná, z toho čo som v telocvični našla? Ale kdeže... Našla som tam totiž oveľa viac, ako som pôvodne očakávala. Vidím to čím ďalej tým výraznejšie a to nielen u seba, ale aj u našich malých judistov.
V dnešnej dobe je veľmi dôležitá samotná fyzická aktivita. Drvivá väčšina dospelých ľudí, a čím ďalej tým viac detí, doslova väčšinu svojho dňa presedí na zadku. V kancelárii, v škole, pred televízorom, v aute, autobuse, za klavírom... Niečo mi hovorí, že evolúcia to takýmto smerom nezamýšľala, ale sami sme si takýto štýl života vybrali. Čo je však dôležité povedať, tento pohodlný spôsob života ničí naše zdravie. Sme menej odolní, vytrvalí, bolí chrbát, krk, hlava, kĺby a kilá idú hore... A to nielen u starších ľudí. Preto je nevyhnutné, aby sme už u detí vybudovali pozitívny vzťah k pohybu a to môže ísť práve cez lásku ku športu.
My nie sme profesionálny judoklub a kladieme relatívne malý dôraz na súťažné umiestnenia našich judistov (hoci nás vždy poteší, keď je náš judista úspešný). Veľký dôraz však kladieme na to, aby sa deťom, mládeži aj dospelákom u nás páčilo. Tréningy sú navrhnuté tak, aby sme sa rozhýbali, trochu „zničili“, ale hlavne mali pri tom zábavu a odchádzali sme všetci domov s dobrým pocitom. Judo má obrovskú výhodu pred množstvom iných športov v tom, že športová príprava v jude je veľmi rôznorodá a všestranná. Judisti používajú všetky časti tela a snažíme sa to robiť rovnomerne s využitím pravej aj ľavej strany.
Čo sa však deti musia naučiť ako prvé, nie sú kotúle, špeciálne techniky, ani len pády. V prvom rade sa musia naučiť rešpektovať trénera, ostatných judistov, aj seba samého. Napriek tomu, čo si veľa ľudí myslí o bojových umeniach a športoch... Judo nie je o tom ako sa pobiť. Alebo by o tom aspoň nemalo byť. Malo by byť o vzájomnou rešpekte, vďake a trochu aj o sebazaprení, sebadisciplíne a sebarealizácii. Nie vždy sa nám chce ísť cvičiť, nie vždy sa nám chce spraviť toľko opakovaní, koľko povie tréner. Ale je veľmi dôležité naučiť sa zaťať zuby, lebo aj v bežnom živote musíme veľmi často robiť veci, ktoré sa nám akurát robiť nechcú. Pokiaľ sa to naučíme zvládať s úsmevom (alebo aspoň bez šomrania a zlej nálady), bude sa nám žiť ľahšie nielen na žinenke, ale aj mimo nej.
No dobre... Toto platí plus/mínus vo väčšine bojových umení. Ako sa teda odlišuje judo napríklad od karate?
Najdôležitejší rozdiel je v tom, že športové judo nevyužíva kopy, ani údery. Techniky juda sa rozdeľujú na dve veľké skupiny: techniky v postoji a na zemi. V postoji sú povolené len techniky hodov a v boji na zemi držania a pre starších judistov škrtenia a páky lakťového kĺbu. Okrem cvičenia samotných techník judo využíva aj cvičné kontaktné zápasy, ktorých pravidlá sú navrhnuté tak, aby aj pri „plnom nasadení“ boli zápasy bezpečné. V zápasoch majú súťaživé deti výhodu. Pokiaľ máte doma „malého súťaživého divocha“, judo zápasy by sa mu mohli páčiť. „Divokejšie“ deti sa naučia ako využiť bezpečným spôsobom energiu, ako ju ovládať. „Tichšie“ typy detí sa zase naučia ako sa presadiť a hlavne sa učia dôverovať vo svoje vlastné sily a schopnosti.
Ukážky juda, ako aj kreativity a spolupatričnosti nášho judo-kolektívu, ste mohli vidieť predposledný augustový víkend pod holým neboj, v boxérskom ringu pred budovou našej Boxérne. Naše judo mládatká, starší judisti, aj rekreační judisti dospeláci si pripravili program v ktorom ukázali techniky v postoji, na zemi, gymnastiku, cvičné zápasy a na záver náš tréner Ivo odvrátil útok drzého chuligána s husľami v rukách.
Ak ste ukážku nevideli a chceli by ste na vlastné oči vidieť, čo to to judo vlastne je, príďte nás pozrieť do našej judo telocvične (dojo). Trénujeme každý pondelok a stredu od 16:30 do 19:00.
A môžu prísť teda aj dievčatá? Ale samozrejme... U nás to máme v judoklube takmer presne pol na pol. Jedna trénerka, jeden tréner, 27 dievčat/žien, 28 chlapcov/mužov.
Tešia sa na Vás judo-rytieri z Rohožníka 😉
Trénerka Zuzka Rečná
As every September, our judo club welcomed new members this year. Or rather—children who would like to become judokas. Or maybe even karate kids—but by coincidence, they ended up in the judo gym.
So how is judo actually different from karate? What should one expect when coming to training? Would judo be suitable for my child? And what about girls?
These are the most common questions we get from parents (right after asking about the fee).
Judo is a martial art and an Olympic sport, though the motto of judokas in recent years has been that judo is more than just a sport. Is that true? What does someone see the first time they enter the dojo? What do they expect?
It’s been years since I first stepped into a judo gym myself. I ended up there almost by accident—my mom brought my brother, and I stayed. What did I expect? Maybe Shaolin monks, mysteries of the Far East, dragon-roofed temples, strange weapons, and even stranger techniques to defend against them. Did those expectations come true?
Not exactly. I didn’t become a Shaolin monk, I’ve seen many corners of the world but not yet the ones with dragon roofs, we don’t use weapons in sport judo, and although some techniques are still difficult to understand, they’re no longer so mysterious. Was I ever disappointed by what I found in the dojo? Not at all. In fact, I found far more than I ever expected. And I see it more and more clearly—not only in myself but also in our young judokas.
Today, physical activity is incredibly important. The vast majority of adults—and more and more children—spend most of their day sitting: in offices, at school, in front of the TV, in cars, on buses, at the piano… Something tells me evolution didn’t intend it this way, but it’s the lifestyle we’ve chosen. The problem is that this comfortable lifestyle destroys our health. We’re less resilient, less fit, plagued by back pain, stiff necks, headaches, aching joints, and weight gain. And it’s not just older people. That’s why it’s essential to build a positive relationship with movement in children—and sport is the best way to do it.
We are not a professional judo club, and we put relatively little emphasis on competition results (though we’re always happy when our judokas succeed). Our focus is on making sure children, youth, and even adults enjoy being here. Our trainings are designed to get us moving, challenge us a little, but above all to have fun and leave with a good feeling. Judo has a huge advantage over many other sports because its preparation is varied and versatile. Judokas use the whole body, and we work evenly on both the right and left sides.
But the very first thing children must learn is not rolls, fancy techniques, or even falls. First and foremost, they must learn to respect their coach, their fellow judokas, and themselves. Despite what many people think about martial arts—judo is not about fighting. Or at least, it shouldn’t be. It should be about mutual respect, gratitude, and also about self-restraint, self-discipline, and self-realization. Not every day do we feel like training, or like doing as many repetitions as the coach says. But it’s important to learn to grit our teeth and push through—because in life, too, we often have to do things we don’t want to. If we learn to handle it with a smile (or at least without grumbling and a bad mood), life becomes easier—not only on the tatami but off it as well.
Alright… this is more or less true for most martial arts. So how is judo different from karate?
The biggest difference is that sport judo does not use kicks or punches. Judo techniques are divided into two large groups: standing techniques and ground techniques. In standing, only throws are allowed; in groundwork, holds are allowed, and for older judokas also strangles and armlocks. Besides practicing techniques, judo also uses practice matches (randori), with rules designed to make them safe even at full intensity.
Competitive children have an advantage here. If you’ve got a “little wild one” at home, they’ll probably enjoy judo matches. The “wilder” kids learn how to use their energy safely and how to control it. The “quieter” ones learn how to assert themselves and, most importantly, to trust their own strength and abilities.
You could see demonstrations of judo—and of the creativity and team spirit of our judo group—during the last weekend of August, outdoors in a boxing ring in front of our Boxérňa. Our youngest judokas, older ones, and even recreational adult members prepared a program showing throws, groundwork, gymnastics, practice matches, and finally, our coach Ivo defended himself against an attack by a cheeky hooligan wielding a violin.
If you missed the show and would like to see with your own eyes what judo is all about, come visit our dojo. We train every Monday and Wednesday from 16:30 to 19:00.
And what about girls—can they join too? Of course! In fact, our club is almost perfectly balanced. One female coach, one male coach, 27 girls/women, 28 boys/men.
The Judo Knights of Rohožník look forward to seeing you 😉
Coach Zuzka Recna