Je to už taká naša malá tradícia. U našich kamarátov v Mladkove sme boli tento rok už po šiesty krát. Odvtedy, čo sme boli na letnom judo sústredení v roku 2017 prvý krát sa veľa zmenilo aj v Mladkove aj u nás v Rohožníku, ale to podstatné pretrváva dodnes. Výborná robota všetkých trénerov, skvelé športové výkony všetkých judistov a hlavne nádherná atmosféra zábavy a priateľstva k tomu.
Keď sme prvý krát prišli do Mladkova, nevedeli sme tak úplne do čoho ideme. Veľký vojenský stan, k tomu pod stromami učupené menšie stany s podlážkami a vojenskými posteľami. Raňajky, obedy a večere v ešusoch, ktoré si samozrejme umýva po sebe každý sám. Malý a Veľký Pivák (rozumej cestičky do kopca, ktoré vedú od dediny do tábora), nočná hra a samozrejme bunker. Obrovský vojenský bunker, ktorý mal za vojny strážiť Česko-Poľskú hranicu a dodnes tvorí centrálnu dominantu celého tábora a slúži ako veľká chladnička, sklad a pre deti trinásta komnata.
Denný harmonogram je viac-menej pevne daný. Ráno začínajú najstarší judisti veľmi skoro. Už o 7:00 ráno sa stretávajú dole v telocvični na žinenke, aby si zlepšili techniku. Pokračujú o 11:00 hodine kondičným cvičením, ktoré nenechá ani jedného účastníka bez potu na čele a pocitu hrdosti, že to predsa len zvládol. Menšie deti majú zatiaľ o 10:00 dole v telocvični tréning zameraný na techniku a hravú formu rozvoja telesných zručností. Potom nasleduje obed, pre niektorých najobľúbenejšia časť dňa, spolu s poobedným oddychom. Medzi obedom a poobedným randori (zápasovým) tréningom o 16:00 sa všetci zúčastňujú pohybových hier, ktoré zahŕňajú všetko od orientačného behu, hry na pašerákov až po tradičné olympijské hry, ktorých sa občas zúčastní aj sám rímsky cisár.
Tento rok sa ich zúčastnil namiesto neho kráľ Kuba, ktorému súťažiace družstvá odovzdali vzácne dary: čapicu (nielen) na spanie, luxusný plášť (z táborovej utierky na riad) a záhadné proroctvo. To nebolo kráľovi moc naklonené, takže poslovia museli bežať ozlomkrky, aby neboli o hlavu kratší. Ale na to sú predsa judisti zvyknutí a preto si ešte po večeri občas zabehali na poli za táborom a zahrali si baseball (alebo niečo, čo sa na to podobalo).
Dostávame sa k hlavnému bodu programu a tým je dražba. Prvý zákon Mladkovský totiž hovorí, že čo zostane ležať v tábore, ocitne sa veľmi skoro v dražbe a nešťastný majiteľ si môže svoj majetok vydražiť naspäť za nemalý počet drepov, klikov, „sed-lehov“ alebo behaním po „Pivákoch“, či šplhaním na lane. Rekord tohtoročného tábora bolo 231 drepov s výskokom za starú „zaručene funkční“ kosačku. K ďalším skvostom vydraženým v tento rok patril nadbytočný Papinov hrniec, či pár zánovných lyžiarskych topánok, dražených zvlášť. Ešusy, príbory a voľne pohodené oblečenie boli samozrejme na dennom poriadku.
Ako zhodnotiť na záver tento tábor?
Deťom sa odtiaľ ani nechcelo ísť domov a už pri odchode sa pýtali, kedy je termín ďalšieho sústredenia. To je myslím že najlepšia referencia. Tradícia Mladkova je dlhá, už niečo cez 50 rokov. Rekordmani tam boli cez 30x. Je to proste miesto, kam sa chce človek vrátiť, pretože ľudia, ktorí za tým stoja do toho vkladajú srdce (a kopu času).
Mladkov je miesto, kde sa tvoria spomienky a priateľstvá na celý život. Je to o jude a nie je to o jude... Je to o Piváku, o dražbe, o bazéne, o ešusoch, stanoch, bunkri, ale teda hlavne o ľuďoch. O správnych ľuďoch, ktorí vedia spraviť svet tak trochu normálnejší a krajší.
A my sme veľmi vďační, že môžeme byť toho súčasťou.
Autor: Zuzka Rečná
It’s become a little tradition of ours. This year was already our sixth time visiting our friends in Mladkov. Since our very first judo summer camp there in 2017, many things have changed—both in Mladkov and in Rohožník—but the essence remains the same: the great work of all the coaches, the excellent performances of all the judokas, and most importantly, the wonderful atmosphere of fun and friendship.
When we first came to Mladkov, we didn’t really know what to expect. A big army tent, smaller tents with wooden floors and army beds tucked under the trees. Breakfast, lunch, and dinner in mess tins—which, of course, everyone washed themselves. The “Small” and “Big Pivák” (meaning the uphill paths leading from the village to the camp), the night game, and of course, the bunker. A huge military bunker, once meant to guard the Czech-Polish border, still dominates the camp today. It serves as a giant fridge, a storage space, and—most importantly for the kids—a secret chamber full of mystery.
The daily schedule is more or less fixed. The oldest judokas start very early. At 7:00 a.m. they meet in the gym on the tatami to work on their technique. At 11:00 they continue with conditioning training that leaves no participant without sweat on their forehead—but with the proud feeling of having made it through. Meanwhile, the younger kids have their own 10:00 training session focused on technique and playful skill development. Lunch follows, for some the best part of the day, along with a short rest.
Between lunch and the 4:00 p.m. randori (sparring) session, everyone joins in outdoor games. These include everything from orienteering and smuggler’s tag to the traditional Olympic Games—sometimes even joined by a Roman emperor. This year, however, it was King Kuba who took part, and the competing teams presented him with rare gifts: a sleeping cap (and more), a luxurious cloak (made from a camp dish towel), and a mysterious prophecy. The prophecy was not exactly in the king’s favor, so the messengers had to run for their lives—though judokas are used to such challenges! Which is why, even after dinner, they sometimes went running in the fields behind the camp and played baseball (or something resembling it).
And then came the highlight of the program: the auction. The first law of Mladkov states that whatever is left lying around the camp will soon appear at the auction, and the unlucky owner can only win it back by bidding a large number of squats, push-ups, sit-ups, or sprints up the “Piváks” or rope climbs. This year’s camp record was 231 jump squats for an old “guaranteed working” lawnmower. Other treasures included a surplus pressure cooker and a pair of second-hand ski boots—auctioned separately, of course. Mess tins, cutlery, and abandoned clothing were, naturally, daily staples.
So how to sum up this camp? The children didn’t want to leave. As soon as they were departing, they were already asking when the next camp would be. And that, I think, is the best possible review.
The tradition of Mladkov is long—over 50 years. Some record-holders have been there more than 30 times. It’s simply the kind of place you want to come back to, because the people who run it put their hearts (and a lot of time) into it.
Mladkov is a place where memories and lifelong friendships are made. It’s about judo—and it’s not about judo. It’s about the Pivák, the auction, the pool, the mess tins, the tents, the bunker—but above all, it’s about the people. The right kind of people, who can make the world just a little bit more normal, and a little bit more beautiful.
And we are very grateful to be part of it.
Author: Zuzka Recna
Článok bol uverejnený v obecných novinách Rohožníčan (Ročník VII. Číslo 3/2023)