Vždy sa snažíme pre našich judistov spraviť maximum a práve preto sme pre nich vybavili na pondelok 12. februára výnimočný tréning. Prišiel nás pozrieť jediný slovenský judista, ktorý si doposiaľ odniesol drahý kov z olympiády. Judista Dodo Krnáč vybojoval na olympiáde v Aténach v roku 2004 striebornú medailu a tak sa navždy zapísal do histórie juda nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Je to už dávno, ale dodnes si pamätám aká to bola pre nás (vtedajšie) judo deti a mládež významná udalosť, keď tesne po olympiáde prišiel Dodo Krnáč na judo súťaž v Pezinku a ukazoval nám svoju medailu. To som vtedy ešte nemohla vedieť, že ju uvidím znova, tentokrát z pozície trénerky.
Našich najmenší sa stretli s Dodom ako prví. Pozdravili sa s ním a mali jedinečnú príležitosť prezrieť si jeho medailu a chytiť si ju do ruky. Určite nejednému z nich sa v mysli objavil sen, vlastniť raz takú medailu tiež. Najviac boli užasnutí nad tým, aká je medaila ťažká. Ich medaile zo súťaže sú predsa ľahučké. Starších judistov už zaujímalo, kto je tá bohyňa zobrazená na prednej strane medaily a čo znamená nápis na zadnej strane.
Citius, Altius, Fortius - rýchlejšie, vyššie, silnejšie – olympijské motto zakladateľa novodobých olympijských hier Pierra de Coubertina, ktoré má vyjadrovať morálnu krásu športu. Pretože najdôležitejšie nie je vyhrať, ale zúčastniť sa, rovnako ako najdôležitejšou vecou v živote nie je triumf, ale boj.
V súlade s týmto mottom sa chcú neustále zlepšovať aj naši judisti. Preto veľmi uvítali, že im Dodo Krnáč ukázal, ako trénujú olympijský víťazi. Dodo Krnáč skončil zo svojou aktívnou kariérou v roku 2010 a odvtedy posúva svoje skúsenosti, vedomosti a zručnosti ďalšej generácii judistov ako tréner. Pre našich judistov si pripravil rozcvičku vo forme úpolových hier a cez prechody v ne-waze sme sa dostali až k zápasovým variantom o-soto-gari.
Nestihli sme však všetko, takže nám Dodo Krnáč ponúkol, že kľudne príde medzi nás znova. Už teraz sa naňho veľmi tešíme.
Autor: Zuzka Rečná
We always try to give our judokas the very best, which is why we arranged a truly special training session for them on Monday, February 12. We were honored by the visit of the only Slovak judoka to date who has brought home an Olympic medal.
Judoka Dodo Krnáč won silver at the 2004 Olympic Games in Athens, forever writing his name into the history of judo not only in Slovakia, but also internationally. It’s been a long time, but I still clearly remember how important that moment was for us—the judo kids and youth back then—when, right after the Olympics, Dodo Krnáč came to a tournament in Pezinok and showed us his medal. Back then, I couldn’t have known I would see it again years later, this time as a coach.
Our youngest judokas were the first to meet Dodo. They greeted him and had the unique opportunity to see his medal up close and even hold it in their hands. For many of them, it surely sparked the dream of owning such a medal themselves one day. They were especially amazed at how heavy it was—so different from the light medals they usually win at competitions. The older judokas were curious about the goddess depicted on the front of the medal and about the inscription on the back.
Citius, Altius, Fortius—Faster, Higher, Stronger—the Olympic motto of Pierre de Coubertin, founder of the modern Olympic Games, which expresses the moral beauty of sport. Because the most important thing is not to win, but to take part—just as in life, the most important thing is not triumph, but the struggle.
In line with this motto, our judokas are always striving to improve. That’s why they greatly appreciated when Dodo Krnáč showed them how Olympic champions train. After ending his active career in 2010, Dodo has been passing on his experience, knowledge, and skills to the next generation as a coach. For our judokas, he prepared a warm-up in the form of grappling games, and through transitions in ne-waza we worked our way up to sparring variations of o-soto-gari.
We didn’t manage to cover everything, but Dodo Krnáč promised he would be happy to come back again. We’re already looking forward to his next visit!
Author: Zuzka Rečná
Článok bol uverejnený v obecných novinách Rohožníčan (Ročník VIII. Číslo 1/2024)