Šport má tú silu spájať aj rozdeľovať. Sú v ňom veľké emócie, veľká snaha a niekedy aj veľké sklamania. To sú všetko veci, ktoré sa deti vo svojom živote musia naučiť znášať a povedzme si na rovinu, nie je to ľahké niekedy ani pre dospelých.
Názov Judo rytieri z Rohožníka vznikol kvôli tomu, že sme aj názvom súťaže chceli reprezentovať našu krásnu obec, ale chceli sme hlavne poukázať na to, aké sú všetky deti, ktoré sú ochotné postaviť sa na žinenku statočné.
Nie je to jednoduché obliecť si kimono, uviazať opasok a plný očakávaní nastúpiť na žinenku zoči-voči súperovi. Človek je tam úplne sám, hoci je obklopený stovkami ľudí. Hala je plná malých judistov, trénerov, rodičov, súrodencov a každý má nejaké očakávania. Niektorí pomôžu, iní ani moc nie. Rozhodca povie „hajime“ (začať), judisti sa navzájom poklonia a začína zápas. Každé stretnutie má presné pravidlá a najviac sa dbá na to, aby boli malí športovci v bezpečí a mohli naplno ukázať svoj potenciál. Chytia si prvý úchop, nasledujú prvé nástupy. V jude sa dá vyhrať zápas aj za niekoľko sekúnd. Hovoríme tomu: „Chytím, hodím, odídem“. Ale to sa stáva len výnimočne. Väčšinou sa malí športovci trápia plné 2-3 minúty (podľa vekovej kategórie) a potom nastáva ešte „Zlaté skóre“ – všetko alebo nič. Kto prvý hodí, vyhráva!
Malý judo-rytier hádže svojho súpera na krásny ippon (okamžité víťazstvo za 10 bodov), nasleduje výbuch radosti na jeho tvári a výraz sklamania na tvári oponenta. Občas prichádzajú aj slzičky, veľmi zriedka aj hnev. Ale napriek všetkému sa obaja malí rytieri musia na konci zápasu postaviť znova tvárou v tvár, počkať na vyhlásenie víťaza, akceptovať to, navzájom sa pokloniť a podať si ruky. To je niekedy nesmierne ťažké. Jediným podaním ruky musíte akceptovať, že niekto bol lepší ako vy. Je to akt zmierenia – so súperom, aj sám so sebou. Víťaz to má samozrejme na konci ľahšie a vždy ma vie dojať k slzám, keď sa malý šampión pokúša zmierniť nešťastie svojho súpera tým, že mu vyjadrí pri podaní ruky podporu, potľapká ho po ramene alebo ho dokonca objíme. Áno, aj to sa stáva a pre mňa je to najkrajším vyjadrením športového ducha. A o tom to je... Hovorí sa, že judo je viac ako šport. Ale nie je to len o jude. Každý jeden šport by mal byť „viac ako šport“. Každý jeden zápas by nás mal viesť k tomu, aby sme boli lepšími ľuďmi voči sebe, aj voči ostatným. Preto to celé robíme – aby sa z našich detí stali silní a citliví ľudia.
Nie je to jednoduché zorganizovať takú súťaž. Je do toho zapojené nespočetné množstvo ľudí. Každý musí odviesť svoj diel práce, aby sa to celé mohlo uskutočniť. Preto ďakujem každému jednému človeku, ktorý priložil ruku k dielu. Ďakujeme obci Rohožník za dlhodobú podporu a za vybudovanie novej haly, ktorá nám umožňuje takéto podujatia organizovať. Ďakujeme ZŠ s MŠ Rohožník za spoluprácu, správcovi haly za ľudský a ústretový prístup, ľuďom v bufete a kuchyni za skvelé jedlo, zdravotníčkam za dozor, rozhodcom za skvele odvedenú prácu na žinenke, Zuby v Kuchyni za parádny kino-stan, Lucke Dinušovej za skvelé koláče. Najdôležitejšie, ďakujem všetkým rodičom, deťom, mládeži, trénerom, kamarátom, bývalým judistom, ktorí pomáhali pri príprave celého podujatia. Bez vás by to nebolo vôbec možné. Najviac ma teší, aký zohraný tím sa z nás stal. Tešíme sa na vás opäť – 9. mája 2026 v Rohožníku!
Autor: Zuzka Rečná
Sport has the power to both unite and divide. It brings great emotions, great effort, and sometimes even great disappointments. These are all things children must learn to cope with in life – and let’s be honest, it’s not always easy even for adults.
The name Judo Knights of Rohožník was born because we wanted the competition to represent our beautiful village, but above all, to highlight how brave all the children are who step onto the tatami.
It’s not easy to put on a gi, tie the belt, and step onto the mat full of expectations, face-to-face with an opponent. You stand there completely alone, even though you’re surrounded by hundreds of people. The hall is filled with little judokas, coaches, parents, siblings – all with their own expectations. Some help, others not so much. The referee calls out “Hajime” (begin), the judokas bow to each other, and the match starts. Every bout has clear rules, with the utmost emphasis on keeping the young athletes safe while allowing them to show their full potential. They grab their first grip, make their first entries. In judo, a match can be won in just a few seconds. We call it: “Grab, throw, leave.” But that’s rare. Most of the time, the young athletes fight for the full 2–3 minutes (depending on age category), and then comes the “Golden Score” – all or nothing. Whoever throws first, wins!
The young judo knight throws his opponent with a perfect ippon (instant victory worth 10 points), followed by an explosion of joy on his face – and disappointment on the opponent’s. Sometimes there are tears, occasionally even anger. But despite it all, both little knights must once again stand face-to-face at the end, wait for the winner to be announced, accept it, bow to each other, and shake hands. That can be incredibly hard. With a single handshake, you must accept that someone was better than you. It’s an act of reconciliation – with your opponent, and with yourself. Of course, it’s easier for the winner, but I’m always moved to tears when the young champion tries to ease their opponent’s sadness with a supportive handshake, a pat on the shoulder, or even a hug. Yes, that happens – and for me, it’s the purest expression of sportsmanship. And that’s what it’s all about…
They say judo is more than just a sport. But it’s not just about judo. Every sport should be “more than just a sport.” Every match should guide us to become better people – towards ourselves and towards others. That’s why we do all this – so that our children grow into strong yet compassionate people.
Organizing such a competition is not easy. Countless people are involved, and everyone has to do their part to make it happen. That’s why I want to thank every single person who contributed. Thank you to the village of Rohožník for their long-term support and for building the new hall that makes such events possible. Thank you to the Rohožník Elementary and Kindergarten for their cooperation, to the hall manager for his kind and helpful approach, to those in the buffet and kitchen for the great food, to the medical staff for keeping watch, to the referees for their excellent work on the tatami, to Zuby v Kuchyni for the fantastic cinema tent, and to Lucka Dinušová for the amazing cakes. Most importantly, thank you to all the parents, children, youth, coaches, friends, and former judokas who helped prepare this entire event. Without you, it would not have been possible.
What makes me happiest is the great team we have become. We look forward to seeing you again – on May 9, 2026, in Rohožník!
Author: Zuzka Recna
Článok bol uverejnený v obecných novinách Rohožníčan (Ročník IX. Číslo 2/2025)